Ako je to vlastne so sebavedomím?

Sebavedomie

Všetci o ňom hovoria, každého z nás sa to dotýka, máme ho priveľa či málo.

Môžeme počuť o niekom hovoriť: “ To je ale sebavedomý človek.“ Môžeme v tom cítiť ocenenie, ale aj náznak nie príliš pozitívneho hodnotenia. Môžeme niekoho vnímať ako človeka, ktorý má nízke sebavedomie. Často to hovoríme aj o sebe. A čo keď nás niekto obviní, že sme mu sebavedomie vzali. Dá sa to vôbec?

Sebavedomie funguje v úzkom spojení s emocionálnym stavom či už vlastným alebo ostatných. Sebavedomého človeka môžeme vnímať aj ako egocentrického, sebeckého, toho, kto zneužíva druhých. Človeka s nízkym sebavedomím zase ako utiahnutého, ustráchaného, nepriebojného…

Čo je teda sebavedomie?

Skúsme si to slovo rozdeliť. SEBA – VEDOMIE alebo VEDOMIE SEBA. Je to náš pohľad na seba. Teda aj hodnotenie samého seba pomocou informácií, vzorcov a presvedčení, ktoré o sebe máme. Zvyčajne vo vlastnej hlave. Otázkou je, aké tie informácie sú a ako sa tam dostali.

Ako sa utvára naše sebavedomie (vedomie seba)?

To, ako sa dnes na seba pozeráme sa z veľkej časti utvára v detstve. V tomto období sme najčastejšie boli s našimi rodičmi a počuli sme slová, ktoré nám mnohé dodnes znejú v ušiach. Spomínate si?

• „Nikdy nič nedotiahneš do konca.“
• „Najprv všetko dokonči, potom sa môžeš hrať.“
• „To sú nezmysly, čo hovoríš.“
• „Pozri sa na seba, ako vyzeráš.“
• „Ty sa na nič nehodíš.“
• „Chlapi neplačú.“
• „Nepatrí sa odporovať, je to neslušné.“
• …….

Čoho bolo vo vašom živote viac? Povzbudenia alebo kritiky? Koľko toho vo vlastnej hlave dodnes počúvate? Sú to naozaj vaše vlastné slová?

Už od detstva si vytvárame často nevedomé emocionálne a mentálne vzorce a rôzne presvedčenia, ktoré následne ovplyvňujú naše správanie v dospelosti.

• Možno to zmeniť? Áno.
• Ako? Sebapoznaním.

Rada vás budem na tejto ceste sprevádzať.