EFT a prepojenie mysle a tela
EFT (Emotional Freedom Techniques) sa od klasickej psychoterapie napr. kognitívno-behaviorálnej líši v nasledujúcich oblastiach:
1. Prístup k problému
Klasická terapia KBT: Zameriava sa primárne myšlienkové vzorce a logiku. Cieľom je identifikovať iracionálne myšlienky a vedome ich zmeniť, čo následne zmení emócie.
EFT: Považuje emócie za hlavný hnací motor nášho správania. Namiesto logickej analýzy sa snaží priamo pracovať s emóciou a transformovať ju cez telo, čím sa myšlienky zmenia automaticky ako výsledok emocionálneho uvoľnenia.
2. Zapojenie tela
Klasická terapia: Je väčšinou postavená na rozhovore. Telo v nej často nehrá aktívnu úlohu.
EFT: Je somatická metóda. Využíva ťukanie na meridiánové body, čo priamo vplýva na centrum v mozgu amygdalu (riadi naše emócie a správanie) a nervový systém, čím znižuje hladinu kortizolu.
3. Rýchlosť a hĺbka
Klasická terapia: Často vyžaduje dlhodobejší proces, kým sa klient „prepracuje“ k jadru problému cez analýzu minulosti.
EFT: Mnohí terapeuti uvádzajú, že EFT dokáže vyriešiť hlboko zakorenené traumy a fóbie rýchlejšie, pretože obchádza kognitívnu obranu mozgu a pracuje priamo s nervovou sústavou.
4. Nástroj svojpomoci
Klasická terapia: Klient je zvyčajne závislý od sedení s terapeutom, ktorý riadi proces.
EFT: Je navrhnuté tak, aby sa ho klient naučil a mohol používať kedykoľvek sám ako nástroj prvej pomoci pri akútnom strese.
POZNÁMKA:
Existujú dva smery s rovnakou skratkou – EFT (ťukanie), o ktorom je vyššie uvedený článok a EFT (Emotion-Focused Therapy), čo je hlbinná psychoterapeutická škola založená Lesliem Greenbergom, ktorá nevyužíva ťukanie, ale špecifickú prácu s emóciami v rámci sedenia.